Môj príbeh
Som terapeutka duše. V terapeutickom procese sprevádzam ľudí na ceste k pochopeniu
a rozuzleniu rôznych životných situácií, k porozumeniu v partnerských a rodinných vzťahoch,
ako aj vo vzťahu k sebe samému...
Každý z nás má svoju životnú cestu, svoje poslanie.
Už príchodom na tento svet naša duša vie,
aký je jej zámer a aké výzvy v živote zvládne.
Prežívame a zažívame tisíce zážitkov počas svojho života. V rôzny deň, rôzna situácia.
Situácia je úplne neutrálna, no náš postoj určuje, aký význam jej dáme – pozitívny alebo negatívny...
Prežila a precítila som si zlomový a zásadový vzťah v mojom živote. Trval 17 rokov. Čas plynul, vzťah sa vyvíjal. Okrem krásnych chvíľ (a nebolo ich málo) som si prežila snáď asi aj všetko „zlé“, čo sa prežiť vo vzťahu – v manželstve dá. Najprv to boli situácie, ktoré sa dajú predýchať, otočiť za nimi stranu, nechať ich tak. A boli aj také, ktoré mi vyrazili dych a ja som sa nevedela nadýchnuť. Až prišla tá zásadná, zlomová, kedy moja myseľ stíchla a prehovorila ku mne moja duša….
Trvalo to relatívne krátko, pamätám si len krik a údery do hlavy a rúk. Veľmi dobre si však pamätám na hlas, ktorý na mňa prehovoril. Položil mi jednoduché otázky: Do kedy ešte takto? Čo je všetko za týmto, čo sa mi deje? Ako toto môžem zmeniť? Keď som sa ukladala večer spať, vedela som, že sa udeje niečo veľké.
…bola často používaná veta môjho kamaráta, ktorej som síce vôbec nerozumela, až časom sa vryla do môjho srdca a dnes jej plne dôverujem. Do môjho života vstúpil učiteľ, ktorý mi prvý krát povedal, že to, čo sa mi v živote deje, je odrazom môjho vlastného vnútra. Bol na mňa tvrdý. Každá veta, ktorou na mňa prehovoril, mi dávala konečne zmysel a všetko začalo jasne do seba zapadať…
Všetko, čo sa mi dialo malo zmysel a svoj význam. Za každý jeden zážitok – zlý zážitok dnes pociťujem jedno obrovské ďakujem. Každý človek, ktorý mi spôsobil bolesť, bol mojim veľkým učiteľom. Ďakujem za každého z nich. Pochopila som, že ak budem v sebe živiť nenávisť a zlobu, ublížim len sama sebe. Pochopila som, že ak chcem mať v budúcnosti kvalitný partnerský vzťah, musím uzavrieť, pustiť a prepustiť tento vzťah. Odpustenie je začiatok novej cesty, cesty za slobodným životom….
Dnes som žena, ktorá sa rozhodla zobrať svoj život do vlastných rúk, prebrať za svoj život zodpovednosť, nájsť dôveru v samu seba a vykročiť inak. Bola to cesta ťažká, boľavá a zároveň krásna, poučná a plná emócií. Našla som v sebe odvahu a silu vykročiť z môjho zabehaného spôsobu života, mojej komfortnej zóny, kde som sa cítila nekomfortne, frustrovaná, nespokojná a nešťastná. Prijala som fakt, že je to len a len o mne, ako sa rozhodnem prežiť svoj život.
V každej situácii máme možnosť rozhodnúť sa, ako ďalej. Mohla som spadnúť do sebaľútosti a obviňovania druhých za situácie v mojom živote a byť v úlohe obete, čo je tá najväčšia pasca, do ktorej môžeme spadnúť. Mohla som plakať a poddať sa všetkému, ostať v tom „kvôli deťom“ a udržaniu rodiny. Mohla som počúvať dobre mienené rady klubu žien, ktoré sa nikdy nedokázali postaviť vlastnému životu čelom. Toto však nebolo v súlade s hlasom mojej duše, ktorý som počula vtedy, keď stíchla moja myseľ…
Libuša Klamová
